Každý Kežmarčan pozná aspoň základné obrysy historickej, vyše storočnej, vojny medzi Kežmarkom a Levočou. Tá sa udiala v 15. storočí, keď husiti, v roku 1433, vpadli na Spiš a dobyli aj Kežmarok a skončila v roku 1558. Vojna mala svoje vrcholy i pády, ale jej vrcholom bol asi rok 1532. Pripomeňme si ho.
V roku 1527 daroval Ján Zápoľský, ktorý sa vyhlásil za kráľa, kežmarský hrad a všetky majetky svojmu vernému služobníkovi Františkovi Battyánymu. Ten ich vlastnil jeden rok.
V roku 1417, čo je presne pred 600 rokmi, získal Kežmarok právo slobodného užívania lesov. Patrila tam aj časť tatranských hôr.
Pred 555 rokmi (1462) bola podpísaná Vacovská dohoda, podľa ktorej sa kapitáni Jána Jiskru vzdali Kežmarku a vrátili ho panovníkovi. Ten daruje cenzus – daň mesta bratom Imrichovi a Štefanovi Zápoľským, ktorí sa stávajú prvými zemepánmi Kežmarku a priamo v meste začínajú stavať hrad.
Prvá správa o kežmarskej – už mestskej škole (na rozdiel od prvej farskej školy predstavovala vyšší stupeň vzdelávania), je známa z rokov 1383 - 1392.
V úzkej spolupráci s kežmarskou historičkou Norou Baráthovou, prinesie v roku 2017, Kežmarský informačný express, na svojej stránke www.kkexpress.sk, sériu príspevkov z histórie Kežmarku.