Hoci sa stal Michal Strank legendou, stelesnením pravého bojovníka za slobodu a nezávislosť, jeho život zostáva dodnes zahalený tajomstvom. Vďaka expresívnej fotografii Joe Rosenthala z 23. februára 1945 sa vojaci dvíhajúci vlajku stali slávnymi, uctievanými hrdinami po celej Amerike. Strankovi však osud nedoprial, aby sa toho dožil. O niekoľko dní neskôr zahynul po zásahu črepinou z delostreleckého granátu priamo do srdca. Mal vtedy 25 rokov. Strank upadol na Slovensku takmer do zabudnutia. Až na výnimky je neznámym človekom...

Premiéru filmu organizuje Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických v SR a Nezisková organizácie Michala Strenka. Premietania sa zúčastní aj vojenský atašé Veľvyslanectva USA v Bratislave, Jonathan Dunn.

Chlapec, ktorý chcel byť prezidentom

Dňa 23. februára 1945, po niekoľkodňových krvavých bojoch s Japoncami, vztýčili šiesti vojaci americkej námornej pechoty zástavu na ostrove Iwo Jima. Touto úlohou bol poverený seržant Michael Strank, pôvodom zo Slovenska.

Vďaka expresívnej fotografii Joe Rosenthala sa vojaci dvíhajúci vlajku stali slávnymi, uctievanými hrdinami po celej Amerike. Strankovi však osud nedoprial, aby sa toho dožil. O niekoľko dní neskôr zahynul po zásahu črepinou z delostreleckého granátu priamo do srdca. Mal vtedy 25 rokov.

Michael sa narodil 10. novembra 1919 v rusínskej dedine Jarabina na východnom Slovensku, v gréckokatolíckej rodine, ktorú bieda vyhnala za prácou do Ameriky. Jeho otec Vasil drel v uhoľných baniach v Pennsylvánii, aby dokázal uživiť ženu a päť deti. Vďaka tomu mohol Michael študovať. Vynikal nielen ako žiak s dokonalou fotografickou pamäťou, ale bol nadaným hudobníkom a basebalovým hráčom, ktorý naháňal strach súperom. Mal pred sebou sľubnú budúcnosť. Hospodárska kríza však zmarila jeho túžby. Michael prežil najťažšie obdobie krízy ako robotník na stavbe ciest v drsnej arizonskej púšti. Tvrdá práca zmenila chlapca v mladého muža so zmyslom pre disciplínu a zodpovednosť. 

Keď Hitler napadol Československo, vstúpil dobrovoľne do armády, pretože nedokázal byť ľahostajný. Veril, že bude mať príležitosť dostať sa do svojej vlasti a bojovať proti fašistom. Velenie armády však z neho urobilo vojaka americkej námornej pechoty. Pre svoje výnimočné schopnosti ho prijali do elitnej jednotky Marine Raiders, ktorí podnikali bleskové prepady Japoncom na ostrovoch v Tichom oceáne. V novembri 1943 sa Marine Raiders vylodili na ostrove Bougainville. Strank bol vtedy veliteľom čaty. Dva mesiace viedol svojich chlapcov do útoku proti Japoncom, ktorí boli dokonale maskovaní, ukrytí v nepreniknuteľnej džungli. Brodili sa pritom v bahne, ostreľovaní snajpermi a mínometmi, ohrozovaní jedovatými hadmi a miliónmi moskytov… 

Pre Stranka bola bezpečnosť jeho chlapcov najvyšším cieľom. Bezhranične mu verili, pretože dokázal zvláštnym spôsobom upokojiť ich strach a úzkosť. Akoby podvedome cítili, že im pomôže prežiť vojnu. Keď dostal maláriu a prišiel domov na mesačnú dovolenku, odmietol možnosť zostať v Amerike s tým, že “nemôže opustiť svojich chlapcov, pretože potrebujú jeho pomoc”. Strank sa snažil chrániť svoju čatu aj počas bojov na ostrove Iwo Jima, kde boli pod neustálou paľbou guľometov a ťažkých zbraní Japoncov, ktoré trhali tela vojakov na kusy. Bol to doslova jeden masaker. Bolo len otázkou času, kedy priletí osudná črepina. Zasiahla ho v okamihu, keď Michael hľadal únikovú cestu z obkľúčenia. Nikto ho nedokázal zachrániť.

Film bude príbehom vernosti, oddanosti mladého muža, ktorý svoje schopnosti a energiu zasvätil boju za slobodu a nezávislosť a obetovaním života pre záchranu druhých naplnil svoj ľudský údel. Ale aj príbehom o zabudnutom hrdinovi, ktorý ostal už len vytesaným symbolom  odvahy a statočnosti. Ešte na strednej škole vo Franklin Borough, v čase hospodárskej krízy požiadali žiakov, aby sa vyjadrili, čím chcú byť, keď dospejú, Michael vtedy napísal: „Prezidentom Spojených štátov Amerických.“ Veľa Američanov si myslí, že mal na to vlohy a bol by jedným z najlepších, pokiaľ by mu to zákony dovolili. Mal silné sociálne cítenie a túžbu zmeniť životné podmienky ľudí. Bolo mu bytostne vlastné pomáhať tým, ktorí to najviac potrebovali. Možno sa pod to podpísal jeho slovenský pôvod.

Zdroj: psk