Vodnár potočný (Cinclus cinclus) je indikátorom čistoty vody, pretože je náročný nielen na chemické a fyzikálne vlastnosti vody, ako je koncentrácia rozpustného vápnika, pH, alkalita, konduktivita, ale aj na jej senzorické vlastnosti.

V Chránenom vtáčom území Levočské vrchy sme s podporou Vojenských lesov a majetkov, o. z. Kežmarok, v údolí Kolačkovského potoka, v údolí potoka Jakubianka, potokov Toráč a Vyšný Toráč, v dňoch 12. 2. 2020 a 24. 2. 2020 nainštalovali 17 podložiek (polobúdok). Výsledok tejto aktivity nás milo prekvapil. Za necelý mesiac vodnáre obsadili až 14  týchto podložiek. Okrem toho sa tu nachádzajú aj dva mosty s vhodnou konštrukciou pre hniezdenie tohto druhu, ale opakované hniezdenie sme zaznamenali len na jednom z nich.

Vodnáre od jesene do zimy vedú samotárske životy. Avšak za slnečných dní, niekedy už uprostred zimy, sa vodnárom začína tok sprevádzaný vŕzgavým až švitorivým spevom. Samčeky trilkovaním ohraničujú svoj hniezdny revír a súčasne lákajú samičky. Spievajú aj samičky, ale menej výrazne a len sporadicky. Samček začne hniezdo stavať už vo februári a súčasne agresívne odháňať rivalov či iných votrelcov. Pri dvorení vodnáre neustále predvádzajú biele podbradníky, partneri sa ukláňajú a nepretržite otáčajú sem a tam. Po nápadných a úspešných pytačkách hniezdo dokončujú spolu. Hniezdo býva umiestnené v blízkosti vody pod koreňmi stromov, v zemnej alebo skalnej diere, niekedy i pod vodopádom alebo pod mostom. Samozrejme mostná konštrukcia musí byť členitá, aby tu vodnáre mohli  stavať svoj machový domček. Ak most má len hladké betónové steny a strop bez výstupkov  je tu možné nainštalovať hniezdnu podložku. Tá by sa mala inštalovať nad vodu, vtedy je vysoko pravdepodobné, že ju vodnáre obsadia.

V prípade, že hniezdna podložka nie je nainštalovaná nad vodou, nevadí obsadí ju ďalší obyvateľ horských potokov trasochvost horský, prípadne trasochvost biely. Hniezdne podložky zvyšujú šancu na úspešné vyhniezdenie, ale aj pre dospelé vodnáre, v mimohniezdnom období. Vtedy vodnáre hniezdne podložky využívajú na bezpečné nocovanie,  aby boli mimo dosahu predátorov. Prirodzené hniezda sú často postavené nízko nad vodou, čím sú ľahko dostupné pre predátory, ale sú aj vystavené ničivým povodniam.

Zaujímavosťou je, že mladé vodnáre sa vedia potápať skôr, ako dokážu lietať. Keď vyskočia z hniezda priamo do vody, ihneď sa vedia potápať. Aj keď sú sotva operené, hniezdo opustia pri vyrušení aj o 10 dní skôr, resp. už vo veku 14 dní. To sa im samozrejme môže stať osudným, nakoľko sú stále voči predátorom úplne bezmocné. Ako 42-dňové sú úplne samostatné a vzďaľujú sa aj niekoľko desiatok kilometrov od hniezda. Pohlavnú dospelosť nadobúdajú už v nasledujúcom roku. Pri vhodných podmienkach vodnáre zahniezdia dva razy do roka, druhé hniezdenie pripadá na koniec mája a jún. Pri druhom hniezdení samček ešte často prikrmuje  už vyletené mladé a samička zahrieva ďalšiu znášku. Najvyšší zistený vek (podľa okrúžkovaných jedincov) je 11 rokov.

 

 

Autori text a foto: V. Kĺč,  V. Kĺčová Kunštárová, M. Fulín.

Zdroj: http://www.enviromagazin.sk/enviro2012/enviro1/20_najporozuhodnejsi.pdf