Zimné sčítanie vodného vtáctva je medzinárodným monitorovacím programom, ktorý sa zameriava na zistenie početností nehniezdnych populácií vodných a na vodu viazaných vtákov. Cieľom je priniesť základné údaje o početnostiach zimujúceho a migrujúceho vodného vtáctva, určiť trendy jednotlivých populácií a odhadnúť významnosť lokalít zimovania pre populácie sledovaných druhov. Údaje získané v rámci tohto programu sa dajú využiť napr. pri ochrane populácií a biotopov sledovaných druhov vtákov, ale aj na vyhodnotenie vplyvu rôznych zásahov do tokov riek – regulácie tokov, stavby priehrad, stavby malých vodných elektrární a pod.

Zimné sčítanie vodného vtáctva je na Slovensku organizované od r. 1991 (s touto aktivitou sa začalo v r. 1967 v celej Európe a čiastočne aj na Slovensku). V súčasnosti ho zabezpečuje Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR a niekoľkými mimovládnymi organizáciami. Pre účely sčítania je územie Slovenska rozdelené na 20 regiónov. V každom z jednotlivých regiónov pôsobí regionálny koordinátor, ktorý má na starosti rozdelenie úsekov medzi jednotlivých mapovateľov – dobrovoľníkov, zber údajov, zaslanie výsledkov národnému koordinátorovi.

Termín sčítania vodného vtáctva je stanovený vždy v polovici januára, počas víkendu bližšie k 15. dňu mesiaca. V tomto roku pripadol na 18. – 19. 1. 2020.

V územnej pôsobnosti Správy PIENAP-u sme v tomto roku vodné vtáctvo sčítavali na riekach Dunajec a Poprad a ich významnejších prítokoch, spolu 32 vodných tokov. Na rieke Dunajec sčítavame vodné vtáctvo aj na poľských vodných nádržiach (Čorštýnske a Šromovské jazero) a úsek štátna hranica v Lesnici po lokalitu Gorky v Tylmanovej, teda cca 20 km dlhý úsek od slovensko-poľskej hranice. Prečo? Výkyvy počasia, meniaca sa klíma, ale aj priamy vplyv človeka na túto rieku spôsobili, že Dunajec nezamŕza. Samozrejme vtáky majú krídla a takmer 100 percent všetkých druhov ich používa na presúvanie, teda na let. To sa najmä v prípade dobrého počasia odzrkadľuje na počtoch niektorých druhov tu zimujúceho vodného vtáctva, ktoré sa síce v tomto období nepresúva extrémne ďaleko, ale z času na čas prelieta pár kilometrov po alebo proti prúdu. Z rovnakých dôvodov je mapovaná aj rieka Poprad. Už niekoľko rokov je na tejto rieke sčítací úsek až po poľskú Muszynu.

Na rieke Dunajec sme zaznamenali 13 druhov vodného vtáctva. Už tradične najpočetnejším druhom bola kačica divá v počte 729 jedincov. Druhým najpočetnejším bol potápač veľký s počtom 255 a tretím kormorán veľký s počtom 79 jedincov. Ten sa v tomto období na slovenskom úseku Dunajca objavoval len v malých kŕdľoch a viac menej sporadicky. Dôvodom je, že sa kormorány zdržiavali na vodných nádržiach, ktoré neboli v čase sčítania zamrznuté a tam majú aj svoje nocoviská. Druhy ako labuť veľká, volavka popolavá, vodnár potočný, čajky, chochlačky vrkočaté, hlaholky bielolíce v rámci sčítania obsadzujú stredné priečky na stupienkoch druhovej početnosti. Ich počty sú aj za obdobie niekoľkých rokov pomerne stabilné a to niekoľko desiatok kusov. Nakoniec druhy, ktoré sa vyskytujú skôr ojedinele až vzácne sú potápka hnedá, potápka chochlatá, lyska čierna, kačica chrapka, rybárik riečny a veľká vzácnosť, kráľ oblohy – orliak morský. V roku 2019 sme na rovnakom úseku narátali 874 kačíc, 401 potápačov a 137 kormoránov. V roku 2017 kačíc bolo 770, potápačov veľkých  333 jedincov a len 6 kormoránov.

Na rieke Poprad, v úseku od Veľkej Lomnice po poľskú Muszynu, mapovatelia  zaznamenali obdobné druhové zloženie ako na Dunajci. Takisto tu bola kačica divá najpočetnejším druhom v počte 592 kačíc, ale potom nasledoval kormorán veľký s počtom 303 jedincov, a  potápačov veľkých bolo 99. Na tejto rieke za zmienku stoja objavy mapovateľa Mateja Zámečníka, ktorý zaznamenal dva druhy husí. Jednou bola hus siatinná v počte 1 jedinec a rovnako jedna hus bieločelá. Ešte o niečo zaujímavejší objav sa podaril regionálnemu koordinátorovi Matejovi Replovi, ktorý zaznamenal trasochvosta horského, druh ktorý na zimu zvyčajne odlieta minimálne na juh Európy a  vzácnu močiarničku tichú. Tá je na území SR v tomto období videná len výnimočne, v rokoch 2014-2017  bola zaznamenaná len 22 krát v rámci územia Slovenska. Aj na Poprade sme zaznamenali nášho najväčšieho hniezdiaceho dravca orliaka morského (viac o tomto druhu sa dozviete aj v Expozícii Správy PIENAP-u). Kompletné celoslovenské údaje budú uverejnené na stránke Slovenskej ornitologickej spoločnosti www.vtaky.sk.

Za zmienku stoja aj tri vtáky označené ornitologickým krúžkom. V dvoch prípadoch sa jedná o čajky a v jednom prípade o vodnára potočného. Kým pri čajkách sa očakáva, že budú migrovať na veľké vzdialenosti, u vodnára je to menej pravdepodobné. Preto bol potešujúci objav mapovateľov Tomáša Ličáka a Lenky Paulíkovej, ktorí vďaka svojej pozornosti zaznamenali vodnára s krúžkom pri obci Malý Sulín. Zaujímavé na tomto vodnárovi je, že pochádza z povodia Torysy, zo Sabinova (krúžkovateľ Stanislav Greš). Vodnáre spravidla ostávajú na tej rieke, prípade na prítokoch, kde sa vyliahli. Odborníci na tento druh len veľmi vzácne pozorovali jedince vo vzdialenosti väčšej ako 60 km od hniezda. Tento vodnár síce prekonal vzdušnou čiarou len 36 km, ale v skutočnosti tým, že sa presúva po vodných tokoch je táto vzdialenosť minimálne 62 km.

A čo zmienené čajky? Jedna je naša stará známa, ktorá sa vyliahla v roku 2013 na Orave, u nás sme ju prvý krát pozorovali v roku 2017 (informácia na našej facebookovej stránke) odvtedy sa pravdepodobne zdržiava v tomto území, o čom nasvedčujú aj dve pozorovania poľských kolegov z roku 2018. Druhá čajka sa vyliahla v Poľsku pri obci Paczkow v roku 2010, neskôr, začiatkom roku 2014 bola pozorovaná na mestskej skládke odpadov pri meste Opole, na konci roku 2014 navštívila mestskú skládku v Krakove, neskôr navštívila Olomouc a nakoniec priletela na Dunajec, prvý krát v roku 2017.

Počas tohtoročného sčítania vodného vtáctva sme zmapovali okolo 260 km tokov, na mnohých úsekoch. Samozrejme to by nebolo možné bez spolupráce s členmi a dobrovoľníkmi zastrešenými Slovenskou ornitologickou spoločnosťou/BirdLife Slovensko. Do akcie sa v našom území zapojili aj pracovníci ŠL SR, VLM, Správy TANAP, Správy národného parku Mala Fatra a Správy chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Aj touto cestou všetkým ďakujem za pomoc, vynaloženú námahu a drahocenný čas.

 

Autor: Vladimír Kĺč

Riaditeľ Správy PIENAP-u

Zdroj: www.vtaky.sk

Baláž, M. a kol. 2020: Správa zo zimného sčítania vodného vtáctva na Slovensku 2013/2014-2016/2017. 161 s. SOS/BirdLife Slovensko, Bratislava.