Možnože ženy úplne obyčajnej a možnože, a to práve preto, úplne svojráznej.

Pani Semaňáková, či pani Terka, ako ju niektorí zo zvyku volali, by sa tento rok dožila sedemdesiatich štyroch rokov. Zomrela vo veku životnej etapy, kedy už človek skôr prehodnocuje a zvlášť separuje životom nabité skúsenosti a životom naplnené sny. Odišla na samotnom vrchole individuálnych a kolektívnych predstáv o fungovaní a zlyhávaní sveta. Na tento štít vystúpila sama a bez svedkov a z neho aj takto navždy odišla. Odišla prirýchlo, v tichosti a potajomky, asi aby príliš nerušila hektickú dobu. Spomienka na pani Semaňákovú je venovaním odkazu osobného nadšenia a ustavičnej, vlastnými rukami odrobenej práce pre svojrázne sny druhých a je zároveň aj pamätným darom a poďakovaním pre ňu od ľudí, ktorí ju mali úprimne radi. Obracia sa tiež na všetkých tých, ktorí zaujali, či majú úmysel privítať podobný životný postoj k akémukoľvek dnešku, podobne ako život s nastupujúcou kolektivizáciou privítala ona.  

Pani Semaňáková sa narodila v malej dedinke neďaleko mesta Kežmarok, však väčšiu časť svojho tvorivého života darovala mestu pod Vysokými Tatrami. Práve tu, v meste Kežmarok, odštartovala a to samostatne proces začleňovania spoločensky vylúčených občanov do prostredia, ktoré patrí všetkým. Jej vtedajšia a dnes možno povedať životná snaha o celospoločenské prijatie dieťaťa so zdravotným postihnutím, sa pani Semaňáková a popri nej aj jej osobným príkladom inšpirovaní nadšenci, rozhodli pretaviť do životaschopného zariadenia pre deti s rôznym druhom a stupňom postihnutia a umiestniť ho do centra spoločenskej pozornosti. V roku 1992 bolo v meste Kežmarok otvorené špecializované zdravotnícke zariadenie – Denné detské sanatórium pri NsP Kežmarok, primárne určené pre deti s postihnutím bez akejkoľvek špecifikácie.

Celý tento proces výraznej  zmeny dovtedy zavedeného životného poriadku každého vtedajšieho radového občana sa dnes môže zdať pamätníkom revolučný, zato však v dobe, ktorá sama žila z dlhodobého zvyku, bol namieste.  Chaotické zmeny, ktoré sú pojivom absolútne všetkých revolúcií, sprevádza krvilačné prenasledovanie domnelých vinníkov, upaľovanie ideálov včerajška a všetkého zo dňa na deň starého, nepotrebného a bezhraničné uctievanie idealizovanej predstavy o konečne nájdenom správnom a nesprávnom spôsobe riešenia čohokoľvek. V rokoch všeobecne zdanlivej rovnosti každého pred každým bolo zložitejšie ako dnes vystúpiť z radu priemernosti a šedej uhladenosti a tak mnohí z kežmarských rodákov ani netušia, že náš svet pred rokom opustila novátorka v prijímaní a adaptovaní ucelenejších základných pravidiel v oblasti výchovy a vzdelávania novonarodených detí, či detí predškolského veku a to hneď tuto pod Vysokými Tatrami v meste Kežmarok.

V prechodnom, ročnom štádiu nových impulzov spojených s odchodom zakladateľky špecializovaného zdravotníckeho zariadenia a to predovšetkým procesom prijímania rôznych apelácií, ktoré vyplývajú z podstaty prestavby základne funkčnej roviny inštitucionalizovanej služby, sa nové vedenie, a taktiež aj pôvodní pracovníci dohodli na ucelenom postupe v prijímaní zodpovednosti za vykonávanú nadštandardu práce pre pôvodné určenie zakladateľskej iniciatívy. Týmto určením je smerovanie posolstva spolunažívania, spolupráce a dnes už komunitného rozvoja, ktorý je založený smerovaním od stredu každého z nás až na koniec celospoločenského vylúčenia.  

Ďakujeme a s patričnou spomienkou nasledujeme...

Kolektív pracovníčok a pracovníkov DDS, s.r.o.