Pred 20 rokmi sa začala púť nového kežmarského športu – hokejbalu. Kto by to vtedy povedal, že z jednej výzvy v kežmarských novinách, sa narodí tak úspešný a populárny šport. Ten ponúkol veľkému počtu mladých ľudí nielen nový životný rozmer, či možnosť sebarealizácie, ale predovšetkým, dal im vieru vo vlastné sily a utvoril množstvo nových priateľstiev naprieč celým Slovenskom.

Presne 4. decembra 1999 sa vhodilo prvé buly v prvom ročníku mestskej, neskôr i regionálnej súťaže - Kežmarská hokejbalová liga. Tá mala nakoniec 15 ročníkov, a ukázala, že práve ona bola tým optimálnym štartom tohto nového športu v našom meste. Postupne totiž súťaž naberala na sile a kvalite a dnes môžeme povedať, že bola výkladnou skriňou tohto športu v celom regióne. Pritom stačilo málo - presne stanovené pravidlá, jasný systém, pravidelná propagácia, takže rýchlo sa stal hokejbal mestským športovým fenoménom, ktorý zrodil jednu veľkú hokejbalovú rodinu.

Šťastím bolo, že hokejbal si našiel za tých 20 rokov veľa srdciarov, ktorí nedajú na tento svoj šport dopustiť. Pre každého je dnes cťou, že bol určitý čas priamym aktérom kežmarského hokejbalového života. Žiaľ, našli sa aj takí ľudia, ktorí sa neštítili prekročiť čiary slušnosti a hrubo zneužili hokejbal na osočovanie, primitívne útočenie či dokonca vydieranie. Veru, aj o tom bol kežmarský hokejbal.

Väčšinou sme ale pri hokejbale zažívali krásne časy. Plné dobroprajnosti, férovosti, kolegiality, no zároveň plné súťaživosti i tvrdých športových súbojov. Základ na dobrý štart sme našli v „klietke“, pritom vtedy nám k šťastiu stačilo málo. Paradoxom je, že čím viac financií do hokejbalu začínalo tiecť, tým horšie vzťahy v ňom nastávali. Kdeže sú tie časy keď sa chodilo na Reza, Lasicu, Žraloka, Bukyho, Bizkiho, Laciho, Haniho, Čarnyho, Šupku, Topyho, Cipu, Cvika, neskôr na Sivka, Kromkysa, Jasiho, Barnyho, Kuza, Balďa, Kaja, Boďa, Juzeka, Oskyho, Silva, Jimmyho, Dejva, a v súčasnosti na Kopyho, Dejnu, Borisa, Beďa, Lipa či Libiho... A boli v Kežmarku aj také časy, keď v súťaži hrali také hokejové ikony ako Arne Kroták či Miroslav Škovira, no jedna prišla až z ďalekých Michaloviec, a to na exhibičný zápas - Richard Šechný! Veru, to boli krásne časy!

Každá doba mala svojich hrdinov, svojich víťazov, a vždy bolo tých víťazov veľa, pričom nik nebol porazený, lebo každá prehra v športovom zápase prebolela. Neprebolené ostali iba tie zápasy, ktoré sa udiali mimo hokejbalových mantinelov a na tie sa zabudnúť jednoducho nedá. Hokejbal dlhú dobu ľudí spájal, no nastal i čas prekonať veľké prekážky akým bolo obdobie dvoch klubov v jednom meste. Vtedajší proces pokračovania progresu a kráčanie pomalými krôčikmi, aby sa kežmarský hokejbal stal konkurencieschopným, sa na chvíľu nečakane zastavil. Napriek odchodu niekoľkých hráčov z klubu rozvoj kežmarského hokejbalu pokračoval, lebo cieľ vtedajšieho vedenia kežmarského hokejbalu, pokračovať v jeho rozvoji, sa nezmenil. Niekedy sa v živote stáva, že musíte urobiť nepríjemné rozhodnutia, ale musíte ísť ďalej a veriť svojej ceste. Nastali potom ale i také časy, že sme museli riešiť nedôstojné veci (ničenie spoločného majetku – rozbitá elektrická rozvodňa, ničenie a vypisovanie po mantineloch, zapaľovanie svetiel na ihrisku o polnoci...), no hlavne primitívne útoky na sociálnych sieťach na kadekoho z druhého klubu. Práve tieto primitívne útoky sa o pár rokov objavili opäť, no smerom k inej osobe, aby načisto devalvovali to, čo iní ťažko vybudovali. Kežmarský hokejbal ale nakoniec úspešne prežil i rozdelenie na dva kluby, no zbytočne stratil drahocenný čas na svoj normálny rozvoj. Tí hráči, ktorí z klubu odišli, lebo uverili planým sľubom a nie poctivej robote, sa pomaličky vracali späť do spoločného košiara, ktorým bol kežmarský hokejbal v jednom silnom klube.

V čom ale bolo kúzlo tohto športu, že sa dostal až na vrchol sledovanosti, popularity, úspešnosti, ba i financovania v meste Kežmarok? Myslím, že stačí vysloviť iba jedno, lebo mal srdce. Doteraz žiadny iný šport v Kežmarku nerobí to, čo bolo vtedy pre hokejbal samozrejmosťou - podrobné štatistiky (podrobnejšie ako v extralige), vizuálne štatistiky pri zápasoch mestskej ligy, stála propagácia na svojej webovej stránke, stála propagácia v regionálnych médiách, pozvánky na zápasy formou plagátov, extraligové bulletiny k domácim extraligovým zápasom, oceňovanie najúspešnejších hokejbalistov, a hlavne, stála a slušná komunikácia bývalého vedenia klubu vo vzťahu k mestu, vedeniu MŠK, vedeniu školy, k fanúšikom a k samotným hráčom. Bez stálych rokovaní s najdôležitejšími osobami mesta, ktorí mali priamy vplyv na rozvoj tohto športu a veľkej trpezlivosti pri týchto rokovaniach by hokejbal jednoducho neprežil. Dôkazom je fakt, že akonáhle sa zmenilo vedenie klubu a prestala slušná komunikácia, do troch rokov hokejbal klesol na úplné dno, čo sa týka dôveryhodnosti vedenia mesta, MŠK či školy. Vždy je potrebné mať na mysli, že vedenie klubu zastupuje obrovskú hokejbalovú rodinu, nie seba samého. Vždy totiž rozhodujú iba skutky, nie slová a skutky sa dajú urobiť jedine za rokovacím stolom a nie na sociálnych sieťach...

Kežmarský hokejbal pokryl celé spektrum hráčov, od najmladších po seniorov. Kedysi mal tri stupne domácich súťaží (žiaci, juniori, seniori), dokázal pokryť všetky vekové kategórie v extralige či na majstrovstvách Slovenska a dokázal byť úspešný aj na klubových turnajoch po celom Slovensku a aj tým bol populárny, pretože sa mohol v ňom uplatniť osemročný chlapec, ale i dospelý muž.

Okrem klubov z Kežmarku si našli cestu na kežmarské ihrisko i hokejbalové kluby z Popradu, Spišského Bystrého, Huncoviec, Ľubice, Spišskej Belej a z Podolínca. V určitom čase bol hokejbal najmasovejším športom v meste. Najväčším úspechom bol fakt, že vďaka úspechom a kvantity mal aj najvyššie finančné dotácie z mesta, a v roku 2004 bol MŠK Kežmarok aj najúspešnejším hokejbalovým klubom na Slovensku, čo do počtu získaných medailových umiestnení. Kežmarský hokejbal je dodnes je rešpektovanou značkou, pretože pri optimálnych podmienkach by mohol aj dnes hrať o titul víťaza extraligy. Svedčí o tom fakt, že na posledných dvoch majstrovstvách sveta mal najpočetnejšie zastúpenie reprezentantov Slovenska a keby sa podarilo hráčov, ktorí sa roztrúsili do hokejbalového sveta, spojiť, určite by bol najväčším ašpirantom na titul majstra!

Hráči sú vždy jadrom kolektívu, okolo ktorých sa to všetko krúti. Ako vedúci nielen kežmarského klubu, ale aj hlavný organizátor regionálnej súťaže som sa snažil, aby každý z hráčov dostal tie najlepšie možnosti na svoje uplatnenie, či už to bol hráč z Kežmarku, Popradu, Spišskej Belej alebo Spišského Bystrého.

Som šťastný, že som v hokejbale našiel 99% úžasných a dôveryhodných ľudí, s ktorými sa stotožňujem v životných hodnotách a môžem sa s nimi hocikedy porozprávať o všeličom. O hokejbale, o minulosti či budúcnosti alebo len tak o živote, pritom je jedno či sú to hokejbalové osobnosti zo začiatkov etablovania kežmarského hokejbalu alebo zo súčasnej doby. Rovnako sa dobre porozprávam s hráčom bývalého Tornáda, Snipers, Matrix či s Kubašanom, Belančanom z Fighters či s Popradčanom z Leopoldova.

Kežmarský hokejbal veľa osobností, nielen ako hráčov, ale aj rozhodcov, funkcionárov i svojich verných fanúšikov. Bolo veľa ľudí ktorí pomohli kežmarskému hokejbalu, a všetko to boli ľudia s rovným charakterom. Takými boli napríklad Paľo Harabin, Miroslav Podolský, Milan Valenčík, Lukáš Gallik, Michal Groman, Vladimír Dubinský, Ľuboslav Jankura, Lukáš Molčány, Igor Petrášek, Róbert Lach, Richard Madarasz, Jozef Vaško, Richard Leščák, Miloš Jacenko, Matúš Juhász, Miroslav Valigura, Pavol Braviak, Ivo Drozd, Dávid Pospíšil, Vlastimil Schindler, Michal Varga, Milan Jankura, Jozef Fabian, Ladislav Kredatus, Ján Cvaniga, Ivan Hanisko, Jaroslav Richtarčík, Dávid Šlosár, Lukáš Zwick, Jaro Šúpala, Peter Bizub, Laco Miškovič, Marek Mašlonka, Peter Pavličko, René Schneider, Patrik Jaseňák, Ján Kolodzej, Vlado Polaček, Martin Šeliga, Peter Kňurovský, Marián Svitana, Kamil Šlosár, Peter Straka, Miroslav Suchý, Dziakovci, Toporcerovci, Siskovci, Kovalčíkovci, Garstkovci, Budajovci, Jurčovci, Bucovci, Pacanovskí, Braňo Kromka, Erik Kopkáš, Denis Godla, Dávid Mikša, Michal Knapik, Patrik Kromka, Eduard Godalla, Miroslav Burdíček, Martin Čarnogurský, Dominik Glevaňák, Marcel Jakubčo, Silvio Gally, Patrik Pristaš, Patrik Pešta, Boris Kantorek, Tomáš Jankura, Dávid Zwick, Mário Klein, Ivan Malich, Radovan Dejneka, Karol Baran, Slavomír Vojčík, Radovan Jasovský, Dávid Havíra, Ján Sklenár, Roman Rezničák, Jozef Lach, Ľudo Šromovský, Peter Bukovský, Miroslav Godla, Denis Jankura, Štefan Sivaninec, Richard Jasovský, Karol Jankura, Lukáš Svitana, Štefan Majer, Marek Kuzmik, Bohumil Melcher, Jozef Slávik, Rado Brunnsteiner, Patrik Kromka, Šimon Pisarčík, Oskar Šlachtič, Boris Oravec, Matúš Lipták, Marek Bednár, Libor Teplický, Patrik Svitana, ale aj tréneri či funkcionári alebo pomocníci pri organizácii extraligových zápasov alebo regionálnej súťaže Laco Majerčík, Jozef Martančík, Vladimír Valenčík, Valentín Kopčík, Martin Noga, Jozef Mašlonka, Margita Vojtaneková, Gabriela Kronová, Eva Jakubčová, Stanislav Kovalčík, Dávid Šimbera, Ľubo Pavela... a veľa veľa ďalších hráčov i tých mladších či už to bol Tomáš Noga alebo Tim Danielčák alebo hociktorý z mladých hráčov, ktorí hrali za žltomodré farby.

Títo ľudia si vždy stáli za svojim slovom a mohol sa na nich hocikto stopercentne spoľahnúť. Nikdy pri rozhovore s týmito ľuďmi nepôjde o nejaký kalkul, ale o korektný rozhovor medzi férovými ľuďmi. A o to vlastne ide. O fair play.

Mojim cieľom pri hokejbale bola práve táto cesta, dať možnosť hráčom, aby sa športovo vyžili a zvýšili si tak svoje sebavedomie. Potom je to už na nich či danú šancu využijú alebo nie. Teda nie medaily, poháre či diplomy formovali môj vzťah k hokejbalu, ale radosť z úspechu každého športovca, ktorý sa v hokejbale našiel.

Hokejbal v Kežmarku má dnes 20 rokov. Je teda ale čo oslavovať? Mužstvo hrá v Belej, o budúcnosti kežmarského hokejbalu s mestom nerokuje nikto, hráči sa rozpŕchli do sveta, mládež je v utajení, mestská liga napriek prísľubom spred troch rokov v nedohľadne, pritom financie sú stále tie isté ako sa vybavili pred 10 rokmi, vtedy mal ale klub vyše 150 hráčov, dnes neviem či presiahne číslo 50. Ale prečo hovoriť o budúcnosti kežmarského hokejbalu, keď nedokážeme vyrovnať staré finančné dlhy. My sa nemôžeme baviť o budúcnosti, keď nemáme vyrovnanú minulosť. A o tom to stále je, hovoriť sa dá krásne, no aj v hokejbale rozhodujú najskôr skutky a góly a pokiaľ sa nevyrovnáme so svojou minulosťou, nie sme hodní reálnej budúcnosti. Aj vybudovanie nového ihriska už bolo prisľúbené a stačilo už iba slušne komunikovať a rokovať. Určite by sa našli financie na jeho výstavbu. Kežmarský hokejbal tak mohol byť úplne inde. Dnes je v Spišskej Belej aj keď ihrisko má sprístupnené aj v Kežmarku, ale hráči sa rozhodli hrať v Spišskej Belej. Niečo sa teda asi v kežmarskom hokejbale zlomilo a je potrebné rozmýšľať inak.

Zdá sa, že dnes sú už vzťahy na rokovania s prípadnými partnermi či sponzormi o budúcnosti kežmarského hokejbalu rozbité. Ťažko je tú rozbitú mozaiku zlepiť. Samé sa to ale nespraví a spasiteľa nejako nikde nevidieť. Každý totiž ušiel skôr ako sa do niečoho pustil a dnes nevidieť ani to svetielko na konci tunela. Už iba zachraňujeme čo sa dá, aby sa to celé nezosypalo, no takto to ďalej asi nepôjde. Myslím, že niekto už to svetlo nad kežmarským hokejbalom zhasol, len my to ešte nevidíme, lebo sme veční optimisti, lebo nádej vždy umiera posledná... Je tu asi už iba posledná šanca, a to urobiť jeden silný regionálny klub. Iba to je cesta po ktorej sa dá vykročiť s nádejou, že to má zmysel. Je to ale o tvrdej drine, čo my, ktorí sme prešli tých doterajších 20 rokov, to dobre vieme. Kto sa na túto cestu ale vydá, budem mu držať palce, lebo síce je to cesta hrboľatá, stojí tá cesta za to, tak ako stála tá moja! Verte mi!

Raz som dostal otázku, že čo považujem za svoj najväčší hokejbalový úspech. Moja cesta je úplne jasná, je ním - hokejbalová cesta. A za to, že som ju mohol absolvovať, chcem poďakovať každému kto sa pričinil o rozvoj tohto krásneho športu, či už ako hráč, rozhodca, funkcionár, sponzor či fanúšik. V Kežmarku totiž hokejbal nechal navždy výraznú a nezmazateľnú pečať!

 

 

 

 

 

Zopár obzretí sa do kežmarskej hokejbalovej minulosti:

 

Kežmarská hokejbalová liga

Medailisti

1999/2000        1. Tornádo Kežmarok             2. Snipers Kežmarok    3. EA Blades Kežmarok

2000/2001        1. Devils Kežmarok                 2. Drink tím Kežmarok  3. Snipers Kežmarok

2001/2002        1. Matrix Kežmarok                2. STS Kežmarok         3. Drink tím Kežmarok

2002/2003        1. Matrix Kežmarok                2.Tornádo Kežmarok    3. Capa Negra Kežmarok

2003/2004        1. Matrix Kežmarok                2. Sever Kežmarok       3. Tornádo Kežmarok

2004/2005        1. Matrix Kežmarok                2. Čapem Zinties KK     3. Kubachy Spišské Bystré

2005/2006        1. Sever Kežmarok                 2. Fighters Spiš. Belá   3. Matrix Kežmarok

2006/2007        1. Sever Kežmarok                 2. Matrix Kežmarok      3. Tornádo Kežmarok

2007/2008        1. Sever Kežmarok                 2. Matrix Kežmarok      3. Fighters Spišská Belá

2008/2009        1. Matrix Kežmarok                2. Šatex Poprad           3. Leopoldov Poprad

2009/2010        1. Bad Company Ľubica          2. Leopoldov Poprad     3. Rats Kežmarok

2010/2011        1. Rats Kežmarok                   2. Leopoldov Poprad     3. South Park Kežmarok

2011/2012        1. Leopoldov Poprad              2. Rats Kežmarok         3. South Park Kežmarok

2012/2013        1. Rats Kežmarok                   2. South Park KK          3. Leopoldov Poprad

2013/2014        1. Rats Kežmarok                   2. South Park KK          3. Rats Kežmarok B

 

Slovenská hokejbalová extraliga - muži

2009/2010        5. miesto

2010/2011        bez účasti

2011/2012        4. miesto

2012/2013        9. miesto

2013/2014        11. miesto

2014/2015        7. miesto

2015/2016        3. miesto

2016/2017        2. miesto

2017/2018        6. miesto

2018/2019        9. miesto

 

Slovenská hokejbalová extraliga - mládež

2007/2008        1. miesto Majstrovstvá Slovenska (M-SR) U20 (KHbÚ)

2011/2012        1. miesto extraliga U16 (MŠK Worms)

2012/2013         1. miesto extraliga U19 (Worms)

2013/2014        1. miesto extraliga U14 (MŠK),

                         1. miesto extraliga U16 (MŠK),

                         1. miesto M-SR U16 (MŠK)

                         MŠK Kežmarok sa stal v sezóne 2013/2014 najúspešnejším hokejbalovým klubom na Slovensku

2014/2015        1. miesto extraliga U16 (Worms),

                         1. miesto M-SR U12 (MŠK),

                         1. miesto M-SR U14 (MŠK)

2016/2017        1. miesto M-SR U20 (Worms)

 

Turnaje - muži

2008                2. miesto SLOVAKIA OPEN

2008                3. miesto MAMUT CUP

2009                1. miesto MAMUT CUP – víťaz turnaja

2011                2. miesto MAMUT CUP

2013                3. miesto WINTER CUP

2014                2. miesto WINTER CUP

 

Vedenia klubu

1999 – 2015    Pavol Humeník

2015 – 2016    Stanislav Kovalčík

2016 – 2018    Milan Glevaňák

2018 – 2019    Valentín Kopčík, Stanislav Kovalčík

2019                Valentín Kopčík

 

Súťaže

1999 – 2014    Kežmarská hokejbalová liga a Kežmarská hokejbalová liga mládeže

2009 – 2019    Slovenská hokejbalová extraliga (výnimka 2010/2011)

2009 – 2018    Mládežnícke hokejbalové súťaže, kategórie U8 – U20 (extraliga, Slovenský pohár)

2010 – 2011    Tatranská hokejbalová extraliga

2015                Československý pohár v kategórii U14

 

Najvýznamnejšie turnaje

MAMUT CUP            Najväčší hokejbalový turnaj klubov (Bratislava, Nitra)

SLOVAKIA OPEN    Turnaj výberov miest (Trenčín, Ružomberok, Martin)

WINTER CUP            Medzinárodný zimný turnaj klubov (Gajary)

 

Ihrisko

1999 – 2008    Hokejbalové ihrisko na sídlisku Juh

2008 – 2019    Hokejbalové ihrisko v areáli Základnej školy na ulici dr. Fischera

 

 

Vypracoval: Pavol Humeník

- zakladateľ hokejbalového športu v meste Kežmarok (16 rokov v čele kežmarského hokejbalu)

- organizátor Kežmarskej hokejbalovej ligy - 15 ročníkov

- predseda klubu MŠK Kežmarok - 7 rokov

- vedúci extraligového mužstva MŠK Kežmarok – 5 rokov

- organizátor Tatranskej hokejbalovej extraligy – 1 ročník