Po tohtoročnom extraligovom titule hokejbalového družstva Spišskej Belej do 19 rokov sa v tomto mestečku čoraz viac hovorí aj o celkovej budúcnosti tohto športu. Je totiž viacero ciest ako kvalitný hokejbalový potenciál v meste využiť, no všetky cesty sú na dlhú trať. To ale vedeniu mesta nevadí, pretože má jasnú predstavu, kam chce tento šport v meste dostať.

Vie, že v prvom rade je potrebné mať na daný šport dostatok manažérskych skúseností i hokejbalových odborníkov. Každý športový úspech v hokejbale by sa mal totiž pretaviť nielen do lepších podmienok tohto športu, ale mal by prilákať aj dostatočnú kvantitu nových hráčov. Postavenie hokejbalovej haly v Spišskej Belej k tomu jasne smeruje, aby sa tento šport v meste natrvalo etabloval a stal sa jednou z trvalých bášt na slovenskej hokejbalovej mape.

 

A ako sa pozerá primátor mesta Spišská Belá Štefan Bieľak na hokejbal v regióne? Keďže ten najlepší sa v jeho okolí hrá práve v Kežmarku živo sa zaujíma i o situáciu v susednom meste. Má nielen podrobné informácie o účinkovaní kežmarského mužstva v extralige seniorov, ale pozná aj problémovú situáciu okolo hokejbalového ihriska v Kežmarku. Situáciu pozná z obidvoch strán, dobre vie, kde je asi chyba, no sú to kežmarské hokejbalové problémy, ktoré si musí Kežmarok poradiť sám.

 

Pre narastajúce problémy v kežmarkom hokejbalovom zákulisí bol Kežmarský informačný express zvedavý na to, či primátora Spišskej Belej oslovil niekto z nového vedenia kežmarského hokejbalu, s možnosťami budúcej spolupráce, najmä čo sa týka využívania tamojšieho ihriska? „Áno, požiadal ma vedúci kežmarského hokejbalového klubu o rozhovor a hovorili sme spolu počas play-off kežmarského mužstva. Pýtal sa ma, čo by som hovoril na fúziu klubov Kežmarku a Spišskej Belej a na to, ak by to bolo nevyhnutné, či môžu hrať v budúcej sezóne kežmarskí hokejbalisti svoje domáce zápasy v Spišskej Belej. Čo sa týka hrania u nás extraligu seniorov, tak kežmarské mužstvo u nás môže hrať. K tomu nemám žiadne námietky. Čo sa týka fúzie klubov, tak by som povedal, že dnes táto otázka nie je na programe dňa. My sme v Belej mali stretnutie s vedením nášho hokejbalu a po nej musím konštatovať, že najskôr si musíme my doma určiť svoje priority a ďalší smer hokejbalu v Spišskej Belej. Až potom môžeme uvažovať nad ďalšími krokmi, ktoré by mali smerovať k ďalšiemu rozvoju tohto športu v našom meste prípadne v regióne. Ja osobne by som privítal, aby sme ako Spišská Belá hrala druhú najvyššiu hokejbalovú ligu na Slovensku a so svojimi hráčmi. Ak taká nie je, som toho názoru, že si musíme vychovať dostatok hráčov na to, aby sme potom hrali tú najvyššiu. Nemôžeme sa spoliehať na cudziu pomoc, ak nebude za Belú hrať dostatočný počet našich odchovancov. Dovtedy sa budeme radšej venovať iba mládeži. Fúzia klubov by tak prichádzala do úvahy neskôr, aj to až pri jasnom určení mantinelov takéhoto kroku.“

 

Aj z toho vyplýva, že v Spišskej Belej je snaha o určenie jasného smeru hokejbalu v meste. Nechcú tam riešiť veci horúcou ihlou, ale ísť vlastnou cestou po zvážení svojich možností a ponúk zvonku. Najdôležitejšie je brať do úvahy všetky možnosti rozvoja daného športu v meste. S plusmi i mínusmi. Jednou z takých je napríklad aj to, aby sa na zápasy mohli prísť pozrieť aj tí najmladší adepti, bez toho, aby sa ich rodičia báli, že budú na ihrisku počuť iba vulgarizmy. Aj o tomto by mal byť hokejbal. Aj tento šport má totiž aj vychovávať a nie iba nejakým spúšťačom negatívnych emócií.

 

Je potrebné trochu brzdiť netrpezlivé pozitívne očakávania, aby všetko časom zapadlo tam kde má, aby rozvoj daného športu bol prirodzený a nie umelý. Až potom vyjde vonku ovocie našej práce. Tak, ako to bolo kedysi prirodzené aj v kežmarskom hokejbale. Postupnými krokmi sa vypracoval zo športu na zelenej lúke až k titulom majstrov sveta. Úspech nepríde za rok či dva. Je to beh na dlhú trať. Ani dnešné úspechy nie sú dielom náhody či jednej sezóny, ale výsledkom systematickej práce pár rokov. Skúsme sa pozerať aj trošku ďalej, nielen na najbližšiu sezónu.

 

Čo sa mi páči je to, že primátor mesta Spišská Belá sám inicioval stretnutie s vedením tamojšieho hokejbalového klubu, aby si nielen pohovorili o budúcnosti tohto športu v meste, ale určili mu aj jasné mantinely. Taktiež tam majú reprezentantov Slovenska, taktiež tam majú medailistov extraligy a pravidelné stretnutia vedenia mesta s vedením klubu sú iba prirodzeným krokom k jeho rozvoju. V tomto smere nám susedné mesto ušlo veľmi ďaleko.

 

Z tohto by si mal brať Kežmarok príklad. Nekonaním okolo problémov daného športu nám už pár rýchlikov odišlo a dnes ostali už hádam len osobáky. Ak nechceme, aby nám ušli aj tie, alebo dokonca posledný hokejbalový vláčik, musíme jasne pomenovať víziu tohto športu. Musíme mu určiť jeho hlavný stan a koľko chceme doň investovať. Všetko má jedného menovateľa - nové hokejbalové ihrisko. Bez neho sa ďalej nepohneme. To je základ pre rozvoj tohto športu. Už pred dvomi rokmi bol daný prísľub na jeho výstavbu. Odvtedy sme sa ale nepohli, iba sa o tom rozpráva, a niekde ani to...

 

Nie je predsa potrebné o tom veľa hovoriť. Slovo robí muža a často stačí iba podanie rúk na to, aby sa veci dohodli a pohli. Je škoda, že práve to podanie rúk na znak poďakovania za odvedený výkon či symbol dohodnutých vecí, u nás jednoducho chýba...

 

 

Fotografia: hokejbal.sk