Najlepším športovcom Mestského športového klubu Kežmarok sa za rok 2017 stal 28-ročný Boris Oravec. Tento úspešný kežmarský športovec si toto ocenenie vybojoval najmä ziskom tretieho titulu majstra sveta v hokejbale v drese slovenskej mužskej reprezentácie, ktoré získal v roku 2017 čím dosiahol čistý hetrik, pretože titul majstra sveta získal aj na dvoch predchádzajúcich majstrovstvách sveta v tejto kategórii.

O tom, akú športovú cestu tento sympatický kežmarský športový srdciar doteraz absolvoval a čo je pre neho najpodstatnejšie, prezradil exkluzívne pre Kežmarský informačný express a Kežmarský šport.

Tu je jeho monológ o jeho ceste na vrchol:

„Dobý deň, volám sa Boris Oravec som rodený Kežmarčan a celý život sa snažím ísť cestou športu, ktorý milujem a chcem ním precestovať celý svet, keďže rád spoznávam nové kultúry a všetky miesta na Zemi. Od raného detstva som hral aktívne hokej, neskôr som prešiel na hokejbal, crossfit a Ice Cross Downhill (preteky na korčuliach dolu ľadovým korytom s rôznymi prekážkami). Mnohí to poznajú skôr pod názvom Red Bull Crashed Ice.

Vyvíjal som sa roky v hokeji, no neskôr som prešiel k hokejbalu, ktorému som sa venoval najaktívnejšie a myslím, že môžem povedať, že celkom úspešne, keďže som sa prepracoval až do slovenskej reprezentácie, s ktorou sa mi podarilo vyhrať titul majstra sveta hneď trikrát po sebe v rokoch 2013 - St. John´s (Kanada), 2015 - Zug (Švajčiarsko) a 2017 - Pardubice (Česká republika). Majstrovstvá sveta v hokejbale sa totižto konajú každé dva roky. Popri tom som hral aj slovenskú extraligu v hokejbale, kde nám s MŠK Kežmarok ešte majstrovský titul uniká. Najlepšie sme ale skončili ako bronzový tím v roku 2016 a o rok neskôr v roku 2017 strieborný. Medzi  moje osobné najväčšie úspechy v hokejbale patrí získanie ocenenia za najužitočnejšieho hráča dva roky po sebe na najväčšom klubovom hokejbalovom turnaji v Európe - Országh Cup, kde sa pravidelne zúčastňuje cez tridsať mužstiev. V slovenskej extralige som vyhral kanadské bodovanie, za najlepšieho strelca aj najproduktívnejšieho hráča. Získal som tiež ocenenie druhý najlepší hokejbalista Slovenska v roku 2015.

No najviac si cením možnosť byť súčasťou každého tímu, s ktorým sme získali titul majstrov sveta a veľmi ma teší, že som bol nápomocný a prispel aj svojím hetrikom a strelením gólu v každom jednom finálovom zápase. Najkrajší bol ten zlatý v predĺžení proti USA vo švajčiarskom Zugu. Po dosiahnutí zlatého trebble som si potreboval od hokejbalu trošku oddýchnuť a  nabrať novú motiváciu.

  

Už popri hokejbale som sa aktívne venoval crossfitu, ktorý pre mňa znamenal aj najlepšiu fyzickú prípravu. Pod  vedením môjho osobného trénera  Dávida  Mikšu, z Reds Crew Trainings, som sa  začal zúčastňovať crossfitových súťaží a to Zipser cross race, kde sa mi podarilo zvíťaziť. Ďalej to boli súťaže UMB Crossfit game Banská Bystrica taktiež prvé miesto, Unbroken Trstená, odkiaľ som odišiel so striebornou medailou, Cross Gym liga Nitra - prvé miesto, Mens Challenge Kežmarok - prvé miesto a Elitte battle of  Brno - druhé miesto. Úspešne som sa zúčastnil tiež kvalifikácie na medzinárodnú súťaž Battle of Riga, už dva roky po sebe, kde je konkurencia vysoká a je tam zastúpenie z viac ako desať národností. Avšak práve pre  povinnosti v hokejbale som sa pretekov nemohol zúčastniť.

    

Momentálne na sebe pilne pracujem a verím, že sa zúčastním ešte na viacerých medzinárodných súťažiach. 

Keďže mám aj ku korčuľovaniu blízko a milujem adrenalín, v poslednom období som sa začal tiež venovať Ice cross downhillu. V ňom som sa zúčastnil pretekov Majstrovstvá Krakova, ktoré sa mi podarilo vyhrať a pretekov svetového pohára v rakúskom Wagraine, Moskve či vo Francúzsku - Marseille. Konkurencia je však veľmi vysoká a na preteky chodí okolo dvesto pretekárov z celého sveta. Sú tam skutočne tí najlepší jazdci z ďalekého Fínska, Švédska, Ruska, USA, Kanady a mnohých ďalších krajín. Mne sa však darí ako jedinému Slovákovi postupovať až do finálových pretekov, kde cez kvalifikáciu postupuje vždy najrýchlejších 64 jazdcov. Medailovú pozíciu vo svetovom pohári som však ešte nevybojoval. Najlepšie to bolo 28. miesto v Moskve. Cítim však v tomto športe veľký potenciál, na to, že sa mu venujem tak krátko a doteraz som nemal možnosť trénovať ako svetová elita, v pumptrackových halách. Preto ma veľmi potešilo, že sa táto dráha vybudovala aj v Kežmarku. Aj keď na to, aby som tam mohol trénovať na inlineových korčuliach, by bolo potrebné potiahnuť asfaltom. Verím však. že to bude čoskoro. Zatiaľ plánujem v tomto športe letné sústredenia na dráhach v Poľsku, Česku či Švajčiarsku. Chcem sa dobre  pripraviť a verím, že sa mi podarí zohnať aj nejaký sponzoring, bez ktorého, to v tomto športe nejde. Možno aj touto cestou. Je to finančne veľmi náročné, už len to cestovanie na preteky po celom svete. Ak sa všetko podarí a budem hlavne zdravý, lebo zdravie je skutočným základom, od ktorého závisí všetko ľudské šťastie a sila, tak chcem reprezentovať Slovensko a mesto Kežmarok vo svete najlepšie ako budem vedieť,“ hovorí Boris Oravec #77.

 

   

Úspešnému kežmarskému športovcovi a reprezentantovi mesta prajeme najmä veľa zdravia, veľa šťastia a sily, aby nám do sŕdc ešte dlho dodával vieru a hrdosť na svoje mesto.

 

Zdroj fotografií: fb boris oravec – MAD studio, René Lazový, Adrian Danaj