V úzkej spolupráci s kežmarskou historičkou Norou Baráthovou, prinesie v roku 2017, Kežmarský informačný express, na svojej stránke www.kkexpress.sk, sériu príspevkov z histórie Kežmarku.

Príspevky budú publikované celý rok a budú venované konkrétnym výročiam mesta, ktoré či už konkrétnym dátumom alebo aspoň rokom, sú úzko späté s históriou nášho mesta.

Touto sériou iba nadväzujeme na tradičný seriál článkov, ktoré sme prinášali cez noviny KEŽMAROK, keď ešte v redakcii pracovali kežmarskí redaktori a všetky podklady nám aj vtedy poskytla kežmarská historička Nora Baráthová. Keďže terajšie smerovanie mestského periodika má iný smer a iné priority, rozhodol som sa, že tradičný seriál článkov o histórii Kežmarku budem prinášať na svojej súkromnej webovej stránke. Cieľom uverejnenia príspevkov je oboznamovať Kežmarčanov o svojej minulosti a prinášať im aspoň minimum informácií o dôležitých historických míľnikoch našej vlastnej histórie.

A kým začať tento historický seriál? Snáď bude najlepšie, keď začneme rovno panovníkom. Teda osobou, ktorá bola uhorským kráľom, českým kráľom, lombardským kráľom, dokonca i rímskym kráľom a sväto-rímskym cisárom, a ktorá niekoľkokrát navštívila náš Kežmarok. A takou osobou bola iba jedna historická postava, a to Žigmund Luxemburský.

Z dochovaných materiálov, tento panovník navštívil Kežmarok viackrát, no napríklad aj pred 620 rokmi (1397). Návšteva mohla mať spojitosť s podpísaním mieru medzi uhorským a poľským kráľovstvom, ktorý sa podpísal v Spišskej Novej Vsi, alebo s napadnutím severného Slovenska moravským markgrófom Prokopom, ktorý bol následne porazený. V Kežmarku ale panovník Žigmund bol i za účelom rokovania s litovským vojvodom Vitoldom (bez prítomnosti poľského kráľa), aby odhovoril Poľsko od vojny proti Rádu nemeckých rytierov a možno práve časté návštevy kráľa Žigmunda v našom meste a pohostinnosť Kežmarčanov prispeli k tomu, že Žigmund udelil Kežmarku privilégium, podľa ktorého boli Kežmarčania oslobodení od platenia cla na území Uhorska a udelil Kežmarku aj právo slobodného užívania lesov. Podrobnejšie sa týmto historickým udalostiam budeme venovať presne v dni, v ktorých sa dané skutočnosti stali. Jedno je ale isté, že kráľ Žigmund bol Kežmarku naklonený.

A ktože to vlastne bol, Žigmund Luxemburský?

Narodil sa v Norimbergu (1368), zomrel v Znojme (1437). Bol brandenburský markgróf (1378 - 1388 a 1411 - 1415), uhorským kráľom (od 31. marca 1387), českým kráľom (korunovaný 28. júla 1420, vládol v rokoch 1436 - 1437), rímskym kráľom (zvolený v roku 1410 a znovu 21. júla 1411 korunovaný 8. novembra 1414), lombardským kráľom (25. november 1431) a sväto-rímskym cisárom (31. máj 1433).

Žigmund bol významný európsky politik vrcholného stredoveku. Bojoval s Turkami, zaslúžil sa o reformu cirkvi (koncily v Kostnici a v Bazileji), reformoval ríšu. V týchto snahách často býval osamotený. Ako prvý vytvoril podunajské súštátie, ktoré pozostávalo z uhorského a českého kráľovstva a nemeckej ríše a malo byť hrádzou proti dravej osmanskej expanzii.

Počas celej svojej vlády Žigmund musel bojovať proti rôznym nepriateľom: proti Turkom (od roku 1389), proti viacerým uhorským magnátom, proti Vladislavovi II. Jagelovskému z Poľska (1395 – 1412), proti Ladislavovi Neapolskému (1403), proti husitom (1419 – 1437) a proti Benátkam (opakovane).

V Uhorsku bol prevažne neobľúbený, pretože hneď na začiatku dal Moravanom do zálohy západné Slovensko, ďalej preto, že kruto postupoval proti odporcom, ale najmä preto, že štedro obdarúval svojich prívržencov (dve tretiny z dovtedajších kráľovských majetkov dal do trvalej držby prevažne veľmožom a z ich vplyvu sa potom nevedel vymaniť). V šľachtickej tradícii je považovaný za falošného, vierolomného a pomstychtivého panovníka. Aj v Česku bol neobľúbený, tu však pre upálenie Jána Husa (po jeho upálení dostal prezývku „liška ryšavá“). Husitská revolúcia v Čechách mu napokon bránila prevziať vládu v Českom kráľovstve celých 16 rokov. Na druhej strane neslobodno zabudnúť, že pomerne úspešne bránil juh Uhorska proti všemožným nepriateľom. Kežmarku bol ale Žigmund naklonený, čo Kežmarčania aj vhodne využívali (udelenie práva skladu).

I keď všetky príspevky o kežmarskej histórii, v sérii Historický Kežmarok, budú verejne prístupné, teda budú uverejňované zdarma, určite uvítam, ak oceníte túto moju aktivitu i iným spôsobom. Už len preto, že podobnú ponuku historických článkov o Kežmarku, v meste, ani v regióne, určite nedostanete.

Na titulnej fotografii je Nora Baráthová s erbovou listinou. Snáď i trochu symbolické, lebo historička mesta a erb mesta sú neustále nejako prepletené...

Na druhej fotografii je kráľ Žigmund.

zdroj: wikipédia