Kežmarok a voda

Mesto Kežmarok si nejako nikdy nepotykalo s vodou. Často bol Kežmarok zaplavený nejakou povodňou, ktorá vždy zničila časť mesta. Tak bolo v sedemnástom, dvadsiatom i v 21. storočí.

V roku 1662, presne 12. augusta, voda odvliekla stromy, majere či garbiarne. O tri storočia neskôr, 24. augusta 1937 to bola ďalšia veľká povodeň, ktorá zaplavila časť mesta. Občania sa z toho dosť ťažko spamätávali, no prekonali aj túto ťažkú ranu osudu. Tú poslednú povodeň si pamätá každý z nás. V júni 2010 nás tak trochu nečakane prekvapil potok Ľubica, ktorý sa nie a nie zmestiť do svojho koryta. Snáď sme si tie zlé skúsenosti s vodných tokov už na dlhý čas vyčerpali.

O tom, že Kežmarok dokázal s vodou aj spolupracovať dokazuje starodávne drevené rozvodie vodovodu z prameňa Petra – Pavla, ktoré sa postavilo ešte v roku 1495 a slúžil až do roku 1912.

V roku 1912 sa zároveň začala výstavba kežmarskej kanalizácie z Kamennej bane. Ukončená bola v roku 1929.

Vodu na skrášlenie mesta sme mali vedľa radnice, kde bola fontána. Pri rekonštrukcii centra mesta sa fontána zlikvidovala. Čakalo sa, že podobná, resp. ešte krajšia sa vybuduje v centre mesta na Hlavnom námestí v parčíku za radnicou. Nový zdroj vody, ale nové vedenie mesta zdroj vody otvoril pred „Bažantom“, kde nechodia turisti a ani počas EĽRO sa v nej nemôžu návštevníci v nej trochu občerstviť počas letných horúčav. Preto túto aktivitu berieme iba ako urobenie čiarky, že sme si urobili fontánu. No ale kto ju tam využíva? Preto Kežmarčania i naďalej čakajú kedy sa konečne postaví krásna, zaujímavá fontána, kde budú môcť športovci naskákať po nejakom športovom úspechu. Veď je toľko nápadov a možností ako zakomponovať tento prvok do scenérie centra mesta. Súhlasíte?

 

Fotografia: Kežmarská povodeň z roku 1937

Zdroj: Nora Baráthová