Pred 75 rokmi, presne 28. marca 1945, odišiel z Kežmarku prvý transport židovských dievčat a žien do koncentračných táborov – Osvienčim, Terezín, Birkenau, Ravensbrück.

Samotné deportácie z územia Slovenska trvali od 25. marca do 20. októbra 1942 a neskôr boli obnovené, po nemeckej okupácii krajiny, od 30. septembra 1944 zo Serede do 31. marca 1945. Z územia anektovaného Maďarskom sa uskutočnili v máji a júni roku 1944. Počas vojny zahynulo asi 105 tisíc slovenských Židov.

V medzivojnovom území (1918 – 1939) mali Židia na Spiši najpočetnejšie zastúpenie práve v Kežmarku, ale i v Spišskej Novej Vsi, Levoči, Spišskom Podhradí, Krompachoch, Starej Ľubovni a v Spišskej Starej Vsi.

Napríklad Židovská strana sa už v prvých parlamentných voľbách (1920, 1925, 1929) uchádzala o politické mandáty a najväčšie úspechy dosiahla v komunálnych voľbách, kde získala kreslá v zastupiteľstvách takmer všetkých spišských obcí a miest. V Kežmarku významné funkcie zastával MUDr. Armín Klein, MUDr. Leopold Teichner a MUDr. Dezider Kornhauser.

Formou vládnych nariadení, tzv. arizáciou boli Židia postupne zbavení všetkého majetku. Arizačný proces sa začal 1. februára 1940. Napríklad v štyroch spišských mestách (Kežmarok, Poprad, Levoča, Spišská Nová Ves) výška priznaného židovského majetku predstavovala 227 miliónov slovenských korún. Do 1. októbra 1941 boli zlikvidované alebo arizované všetky židovské podniky.

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1930 žilo na Spiši 6911 príslušníkov židovského náboženstva, čo bolo 5,05 % z celkového počtu obyvateľstva. K židovskej národnosti sa prihlásilo 50,5 % občanov židovského vierovyznania.

 

Zdroj: Nora Baráthová, Wikipédia

Fotografia kežmarského hradného traktu, kde sústreďovali Židov pred deportáciami