V seriáli Historický Kežmarok si priblížime bývalý kežmarský pranier. Kežmarský stĺp hanby bol postavený pred 460 rokmi. V roku 1557 ho postavil murársky majster Štefan, a to priamo na kežmarskom námestí, za čo dostal odmenu 25 zlatých.

Odmena bola priam kráľovská, pretože za toľko sa dalo kúpiť aj dom. Pranier vydržal v meste plných 244 rokov. Až v roku 1801 ho zlikvidovali.

Pranier, bolo prakticky miesto, ktoré fyzicky obmedzovalo pohyb odsúdeného, pričom odsúdený bol takýmto spôsobom, na istý čas, aj verejne vystavený verejnej potupe. Najčastejšie sa na to využíval kôl alebo klietka hanby. Bolo to praktické pozbavenie cti človeka.

Tento druh trestu sa začal v Európe používať na začiatku 13. storočia. V začiatkoch sa ako pranier používalo základné brvno šibenice, ku ktorému bol odsúdený pripútaný za krk, spolu s tabuľou opisujúcou jeho previnenie. Na Slovensku sa najčastejšie používal drevený alebo kamenný stĺp.

Vtipný nápis je napríklad na pranieri v Piešťanoch: „Nevolám žiadneho, prijímam každého.“

Dá sa povedať, že od daného roku vieme, čo je to, keď niekoho kritizujeme, odsudzujeme, karháme, teda pranierujeme.

Zdroje: Nora Baráthová, Múzeum Kežmarok, Wikipédia

Foto: Pranier v Dubnici nad Váhom (jeden z najnovšie zrekonštruovaných pranierov na Slovensku) a pranier v Piešťanoch (starodávna fotografia)