Nízkouhlíkové stratégie pre regióny Predmaguria a Zamaguria riešia kľúčovú otázku: či a ako môžu byť tieto regióny energeticky sebestačné.

Je jasné, že snaha pokryť súčasnú obrovskú energetickú potrebu obnoviteľnými zdrojmi je cesta do slepej uličky. Najprv je treba súčasnú potrebu radikálne znížiť, a to najmä v budovách. Až potom má význam nahrádzať existujúce fosílne zdroje obnoviteľnými.

predchádzajúcom článku sme predstavili tri scenáre budúcej obnovy budov. Ich realizácia by niekoľkonásobne znížila súčasnú energetickú potrebu budov. Bezuhlíkový scenár uvažuje dokonca s úsporami 82 – 85 % (optimalizovaná ročná potreba energie sa pohybuje v rozmedzí 43 – 49 tisíc MWh oproti súčasným vyše 241 tisíc MWh).

Nízkouhlíkové stratégie stanovujú potenciál drevnej aj poľnohospodárskej biomasy, slnečnej energie, nízkopotenciálového tepla (tepelných čerpadiel) a veternej energie. Pri výpočtoch sa brali do úvahy prísne kritériá udržateľnosti.

Udržateľný ročný potenciál drevnej biomasy z lesov v oboch regiónoch je 54 ton listnatého a 1022 ton ihličnatého dreva. Ďalší potenciál dendromasy predstavujú tzv. biele plochy (neudržiavané nelesné plochy zarastené kríkmi a náletovými drevinami). Ak by sa uplatnil navrhovaný jednoduchý spôsob ťažby drevín na tých bielych plochách, ktoré nie sú zaujímavé z hľadiska ochrany prírody a vzácnejších biotopov, získalo by sa ročne ďalších 590 ton dendromasy. Spolu to znamená 4 500 – 5 400 MWh ročne. Potenciál poľnohospodárskej biomasy v Predmagurí a Zamagurí je oproti drevnej biomase zanedbateľný (26 MWh/rok).

Najväčší využiteľný energetický potenciál má solárna energia. Nízkouhlíkové stratégie zatiaľ uvažujú s jej využitím iba prostredníctvom strešných inštalácií, a to iba na vhodných strechách budov (75 % všetkých striech) a za predpokladu, že solárnou termikou sa bude pripravovať polovica z celkovej potreby teplej vody v budove. Zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa využili na produkciu elektriny pomocou fotovoltických systémov. Časť vyrobenej elektriny by sa spotrebovala priamo v budovách a zvyšok by sa odovzdával do distribučnej siete. Takýmto spôsobom je možné vyrobiť v oboch regiónoch ročne vyše 18 tisíc MWh.

Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární. Príležitosť ponúkajú nevyužívané priemyselné areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne. Aby príjem z ich produkcie neodtekal z regiónov preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.

Vo väčšine komplexne obnovených budov (75 %) v Predmagurí a Zamagurí bude technicky možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Keďže tepelné čerpadlo na svoju prevádzku potrebuje elektrickú energiu, v budúcnosti sa predpokladá zvýšenie celkovej potreby elektriny (pri súčasnom prudkom znížení potreby tepla). Energetická potreba tepelných čerpadiel v bezuhlíkovom scenári predstavuje 15 – 19 tisíc MWh ročne.

Využívaniu veternej energie na Slovensku zatiaľ stále bránia administratívne a legislatívne opatrenia, ale nová vláda už avizuje, že súčasné podmienky sa zmenia. Niektoré oblasti Predmaguria (katastre obcí Slovenská Ves, Vojňany a Výborná) sú z hľadiska veternosti zaujímavé a môžu byť predmetom budúcich analýz.

Celkový potenciál obnoviteľných zdrojov energie (OZE), s ktorými zatiaľ nízkouhlíkové stratégie uvažujú, sa pohybuje na úrovni 23 – 24 tisíc MWh ročne. V porovnaní s celkovou optimalizovanou energetickou potrebou budov je to 46 – 56 %. Treba však opäť upozorniť, že stratégie neriešili celý využiteľný energetický potenciál OZE a že elektrina vyrobiteľná na strechách existujúcich budov by iba čiastočne pokrývala potrebu elektriny v týchto budovách, zvyšok by sa predával do siete.

Napríklad, nízkouhlíkové stratégie zatiaľ neuvažovali s využitím vodnej energie. Nie však preto, že by bol tento potenciál zanedbateľný, ale kvôli nedostupnosti údajov. Ak by sa dôsledne rešpektovali ekologické požiadavky, využitie vodnej energie mohlo prispieť  nielen k zvýšeniu energetickej sebestačnosti oboch regiónov, ale aj vytvárať zaujímavý príjem do obecných rozpočtov.

Dobrým príkladom je zamagurská obec Veľká Franková, ktorá vlastní malú vodnú elektráreň postavenú na Osturnianskom potoku. Táto elektráreň ročne zarobí vyše 30 tisíc eur a vyprodukuje asi 250 MWh elektriny, čo predstavuje 25 % ročnej optimalizovanej energetickej potreby všetkých budov v tejto obci.

 

Potenciál OZE v Predmagurí a Zamagurí
v porovnaní s celkovou optimalizovanou potrebou budov

Poznámka: Potenciál OZE nezahŕňa ohrev vody v termických solárnych systémoch (úspora energie vďaka solárnej termike je už zahrnutá v potrebe energie v bezuhlíkovom scenári).

 

Ďalšie závery nízkouhlíkových stratégií pre Predmagurie a Zamagurie prinesieme o dva týždne.

Zdroj a foto: Priatelia Zeme-CEPA, október 2020.

Foto: Malá vodná elektráreň vo Veľkej Frankovej